● Prvý hedžový fond v histórii

Prvý hedžový fond v histórii

Úžasný príbeh prvého hedžového fondu na svete

Prvý hedžový fond sa vôbec nepodobal väčšine tých, ktoré fungujú dnes. Zakladateľ mal málo skúseností s investovaním a pred tým, ako sa vo veku 48 rokov rozhodol pre investovanie, vystriedal niekoľko zamestnaní v oblasti diplomacie, sociológie a žurnalistiky.

Vznik úplne prvého hedžového fondu sa datuje do roku 1949, keď Alfred W. Jones vymyslel termín „Hedged Fund“, čo možno preložiť ako fond, ktorý zaisťuje riziko. Jones vytvoril celú štruktúru hedžového fondu, podľa ktorej nakupoval na trhu akcie a zároveň sa zabezpečoval proti finančným stratám. V roku 1948, keď písal pre časopis Fortune, sa Jones odhodlal „vyskúšať“ tento nový investičný nástroj na „vlastnej koži“.

Otec hedžových fondov

Alfred Jones sa narodil v austrálskom Melbourne v roku 1901 americkým rodičom. Ako malé dieťa sa presťahoval do Spojených štátov a v roku 1923 vyštudoval Harvard. Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa stal americkým diplomatom a pracoval v Berlíne. Získal doktorát zo sociológie na Kolumbijskej univerzite a začiatkom 40. rokov 20. storočia nastúpil do redakcie časopisu Fortune.

Obrázok, na ktorom je ľudská tvár, osoba, portrét, viazanka

Automaticky generovaný popis
Alfred Jones, priekopník hedžových fondov

Moderné hedžové fondy ponúkajú rôzne stratégie vrátane mnohých, ktoré nezahŕňajú tradičné techniky hedžovania. Práve pri písaní článku o aktuálnych investičných trendoch pre Fortune v roku 1948 sa Jones inšpiroval k tomu, aby si vyskúšal správu peňazí. Získal 100 000 amerických dolárov (vrátane 40 000 dolárov z vlastného vrecka) a rozhodol sa pokúsiť minimalizovať riziko pri držaní dlhodobých akciových pozícií a krátkym predajom(short) tých, u ktorých predpokladal horšiu výkonnosť, respektíve, že budú klesať. Išlo tak o prvú základnú stratégiu, ktorú dnes dobre poznáme ako long/short equity. Dovtedy investori buď len kupovali akcie alebo špekulovali nad ich poklesom. Ako napríklad legendárny investor Jesse Livermore. Ale neponúkali túto službu alebo stratégiu investorom. Jones v snahe zvýšiť výnosy využíval aj pákový efekt.

V roku 1952 Jones zmenil štruktúru svojho investičného nástroja a zmenil ho z verejnej obchodnej spoločnosti na komanditnú spoločnosť. Pridal 20 % motivačný poplatok ako kompenzáciu pre riadiaceho partnera. Ako prvý správca peňazí, ktorý skombinoval predaj nakrátko, využívanie pákového efektu, zdieľané riziko prostredníctvom partnerstva s inými investormi a systém odmeňovania založený na výkonnosti investícií, si Jones vyslúžil miesto v histórii investovania ako otec hedžového fondu. 

Jeho plán na začiatku nevzbudil príliš veľkú pozornosť a uznanie. Práve v 60. rokoch 20. storočia získala Jonesova stratégia uznanie vďaka výborným investičným výsledkom.

Vznik odvetvia

Keď v roku 1966 článok v časopise Fortune upozornil na neznámu investíciu, ktorá za posledný rok prekonala všetky podielové fondy na trhu dvojciferným číslom a za posledných päť rokov vysoko dvojciferným číslom. Zrodilo sa odvetvie hedžových fondov. Jeho stratégii sa fenomenálne darilo a jeho klienti na nej zarobili veľa peňazí. Podľa článku legendárnej reportérky Carol Loomisovej v časopise Fortune z roku 1966 Jonesova firma za predchádzajúcich 10 rokov získala 670 % v porovnaní s 358 % ziskom vedúceho podielového fondu v tomto období.

„Každá technika bola považovaná za rizikovú a vysoko špekulatívnu, ale pri správnej kombinácii by viedla ku konzervatívnemu portfóliu. Uvedomenie si, že je možné použiť špekulatívne techniky na konzervatívne účely, bolo najdôležitejším krokom pri tvorbe hedžového fondu. Využijúc svoje znalosti štatistiky zo svojej minulosti sociológa, vyvinul som mieru trhového a akciového rizika, aby som mohol lepšie riadiť expozíciu svojho portfólia.“ – Alfred Jones, zakladateľ odvetvia hedžových fondov

Najväčším lákadlom štruktúry hedžového fondu pre partnerov/investorov bola jej schopnosť prinášať vysoké výnosy a zároveň udržiavať nízke riziko. Možnosť mať nový finančný nástroj na investovanie na obchodnom parkete bola príliš lákavá. A tak ju vítali s otvorenou náručou. Do roku 1968 začalo fungovať približne 140 hedžových fondov. 

Časom vzniklo mnoho nových stratégií, ktoré napĺňali základný predpoklad „hedgingu“ pri investovaní na trhu. Patrili k nim úverová arbitráž, riadenie problémových dlhov, multistratégia alebo kvantitatívne stratégie, ktoré sa rozrástli s príchodom počítačového veku.

V snahe maximalizovať výnosy sa mnohé fondy odvrátili od Jonesovej stratégie. Tá sa zameriavala na výber akcií spojený so zaistením a namiesto toho sa rozhodli pre rizikovejšie stratégie založené na dlhodobom pákovom efekte. Táto taktika viedla k veľkým stratám v rokoch 1969 – 70 a následne k zatvoreniu mnohých hedžových fondov počas medvedieho trhu v rokoch 1973 – 74. V dôsledku toho boli investori voči hedžovým fondom obozretní až do začiatku 90. rokov. Hovoríme o temnom období pre hedžové fondy. 

Odvetvie hedžových fondov sa zrodilo v roku 1966, keď článok v časopise Fortune upozornil na výkonnosť hedžových fondov v porovnaní s podielovými fondmi.“

V odvetví hedžových fondov bol teda viac ako dve desaťročia relatívny pokoj. Až kým sa v roku 1986 v článku v časopise Institutional Investor neobjavila správa o dvojcifernej výkonnosti fondu Tiger Fund, Juliana Robertsona. Keďže hedžový fond s vysokou výkonnosťou opäť upútal pozornosť verejnosti svojimi hviezdnymi výsledkami, investori sa hrnuli do odvetvia, ktoré teraz ponúkalo tisíce fondov a stále väčšiu škálu exotických stratégií vrátane obchodovania s menami a derivátmi, ako sú futures a opcie.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia prominentní finanční manažéri húfne opúšťali tradičný priemysel podielových fondov a hľadali slávu a bohatstvo ako manažéri hedžových fondov. Na ďalšie desaťročie sa pojem hedžové fondy stal módnym slovom. Každý inštitucionálny investor so solídnym majetkovým zázemím začal alokovať väčšiu časť svojho investičného portfólia do hedgeových fondov z dôvodu obnoveného strategického prístupu k Jonesovej koncepcii. Pre mnohých investorov predstavovalo odvetvie hedžových fondov aj príležitosť získať absolútne výnosy a investovať aj do rizikovejších nástrojov. Nanešťastie sa história koncom 90. rokov a začiatkom roka 2000 zopakovala, keď viaceré významné hedžové fondy vrátane Robertsonovho veľkolepým spôsobom skrachovali. 

Na prelome 20. a 21. sa odvetvie hedžových fondov stalo populárnym na celom svete a jeho aktíva v správe predstavovali 1,93 bilióna USD. Rok 2008 bol pre odvetvie hedžových fondov jedným z najdôležitejších rokov v celej jeho histórii. Kríza sa ukázala ako prelomová a oddelila ľudovo povedané zrno od pliev. Veľa hedžových fondov skončilo, ale mnoho hedžových fondov zhodnotilo vklady a investície klientov v stovkách percent. Len pre príklad môžeme uviesť Johna Paulsona, ktorý zarobil investorom 20 miliárd dolárov. Alebo Michael Burry, ktorého a jemu podobných zvečnili vo filme Big Short. Keď sa svetové hospodárstvo zotavilo z krízy a platobnej neschopnosti, ukázalo sa, že 61 % investorov hedžových fondov tvoria len inštitucionálni investori.

V dôsledku krízy sa svetové trhy zrútili. Niektorí investori utrpeli straty alebo sa stiahli čo prinútilo manažérov hedžových fondov uchýliť sa k štátnym pokladničným poukážkam a dlhopisom ako k poslednej možnosti. Okrem toho sa výrazne znížil objem spravovaných aktív a to o viac ako 2 bilióny USD. 

Hedžový fond dnes a dedukcia

Napriek výzvam v posledných rokoch sa odvetviu hedžových fondov naďalej darí. Komisia pre cenné papiere (SEC) prijala zmeny, na základe ktorých sa manažéri a sponzori hedžových fondov musia registrovať ako licencovaní investiční poradcovia. Tým sa výrazne zvýšili požiadavky kladené na hedžové fondy. Legislatíva sa v tomto smere výrazne posunula vpred. Dalo by sa povedať, míľovými krokmi a to aj v EÚ a na Slovensku. Keď sme zakladali hedžový fond v roku 2013 na Bermudách a našich zemepisných šírkach legislatíva takéto štruktúry neumožňovala vytvárať. 

Hedžové fondy si prešli od roku 1949 významným vývojom. Moderné hedžové fondy ponúkajú rôzne stratégie vrátane mnohých, ktoré nezahŕňajú tradičné techniky hedžovania. Toto odvetvie sa tiež rýchlo rozrástlo a jeho veľkosť sa podľa najnovších odhadov pohybuje okolo 3,6 bilióna USD spravovaných aktív. Čo je oproti 100 000 USD, ktoré boli použité na založenie prvého fondu pred polstoročím, značný skok.

Vzhľadom na fascinujúcu minulosť, v ktorej sa dvakrát stalo, že mediálne podporovaná publicita vyniesla toto odvetvie do stratosféry a vzápätí ho zmietla pod čiernu zem, keď upadlo do nemilosti sa zdá byť veľmi pravdepodobné, že sa tento cyklus bude v budúcnosti opakovať.. Aj keď je ľahké nechať sa vtiahnuť všetkým tým humbukom okolo alebo odradiť negatívnou publicitou, vždy je vhodné urobiť krok späť a pozrieť sa na celé bojové pole tak trochu z nadhľadu. Jednoducho vykonať dôkladnú kontrolu, rovnako ako pred každou investíciou. 

Predtým, ako vystavíte svoje ťažko zarobené peniaze riziku, musíte sa uistiť, že ste si vybrali správnu investíciu zo správneho dôvodu. Nenaháňajte sa slepo za výkonnosťou. Slovami klasika na záver, pamätajte, že minulá výkonnosť nie je ukazovateľom budúcej výkonnosti.

Autor: Martin Pitoňák, CEO Stonebridge Capital

ZDIEĽAŤ

Odoberajte náš newsletter

V prípade záujmu o odber našich článkov, publikácií a noviniek, nám zanechajte svoju e-mailovú adresu.

Please enable JavaScript in your browser to complete this form.
Meno